Hranie rolí

Plánovanie hodiny - Krok 3
Hranie rolí

Všeobecné informácie k metóde hrania rolí:

Hranie rolí - komplexná metóda na osvojenie spoločenskej skutočnosti

Hranie rolí je metóda, pri ktorej sa témy z reálneho sveta preberajú hravým spôsobom. Tým, že je každý vytvára svoju rolu sám, a že sa preberajú najrôznejšie uhly pohľadu, spoznajú herci nielen pozadie a motívy kyberšikany, ale aj možnosti alternatívneho konania. Túto tému možno použiť v najrôznejších pracovných odvetviach pre témy relevantné pre danú skupinu - vcítenie sa do aktuálnej situácie, problému či konfliktu z bežného života, dokonca aj ich riešenie.

Cieľom tejto metódy je:

• ozrejmiť postoje a spôsoby správania
• ukázať východiskové body pre zmeny
• naučiť účastníkov vnímať a pozorovať seba a sociálne prostredie
• naučiť učastníkov cez vcítenie sa do situácie znázorniť a analyzovať konflikty
• vedome prežiť vlastný spôsob správania a naučiť sa nové spôsoby

Záverom možno povedať, že hranie rolí predstavuje dobrú pedagogickú metódu, pomocou ktorej prebudíme u účastníkov pocit pre vymedzenie vlastnej identity. Interakciou s ostatnými účastníkmi sa nielen posilní ich vlastné vnímanie, ale aj využijú svoje sociálne kompetencie. To im umožní opätovne nájsť svoju rolu, svoje miesto v rámci spoločenskej štruktúry a odlíšiť sa od ostatných členov skupiny.

Varianty hry:

1. Improvizácia
   • Situácie z bezprostredného okolia mladých, s ktorými majú skúsenosti (napr. prípad kyberšikany v škole / v športovom klube / v okruhu priateľov)
   • Nie je potrebná žiadna väčšia príprava, pretože hraná situácia je účastníkom známa z každodenného života, stačí krátka dohoda:
     • stanoví sa dejový rámec
     • priebeh hry a stvárnenie rolí je flexibilné
     • Pozor: improvizácia neznamená, že postavy konajú úplne ľubovoľne, ale že pohotovo stvárňujú myšlienku hry
   • Trvanie hry:asi 10 minút
2. Riadená hra
   • Hrané situácie nepochádzajú priamo z každodenného života detí/mládeže
   • Zobrazujú možné životné situácie v budúcnosti
   • Je potrebná úprava odborníkom (príprava a dodatočné spracovanie):
     • informačný materiál k hre,
     • kartičky s úlohami a poznámkami k postavám
     • dobre štruktúrované dodatočné úpravy režisérom
   • vhodné pre tie tematické okruhy, ktoré zachytávajú veľmi osobnú rovinu alebo silný konflikt

Režisér by mal:

• sám vyskúšať hranie rolí (trocha radosti z hrania sa prenesie aj na mládež)
• dobre sa na hranie rolí pripraviť (prihliadať pri plánovaní na prostredie, v ktorom sa účastníci pohybujú)
• oboznámiť účastníkov s presnými pravidlami hry
• starať sa o nerušený priebeh hry (žiadne hlúposti či urážanie)
• zohľadniť individuálne potreby a dynamiku skupiny
• zachovať si prehľad
• robiť prostredníka pri prípadných rozporoch medzi účastníkmi
• v prípade potreby pomôcť (napr. pomocnými otázkami v kritických okamihoch hry alebo aj ako herec, ak niekto z účastníkov potrebuje pomôcť)
• sledovať čas a trvanie celej hry, príliš dlhé scény znižujú sústredenie

Aby bola metóda úspešná, treba dodržať niektoré didaktické pravidlá:

• Účastníci majú dobré vedomosti o téme hry.
• Každý má dostatok informácií o role, ktorú má hrať.
• Žiadny nátlak:účastníci sa sami rozhodnú, či sa chcú zapojiť do hry.
• Dostatok času na prípravu a záverečnú diskusiu (žiadna časová tieseň).
• Treba jasne určiť, kto patrí do skupiny pozorovateľov a aká je ich úloha (na čo sa majú zamerať).
• Žiadne vystupovanie pred publikom, keď sa na to účastníci necítia.
• Pokiaľ si to skupina vyslovene neželá, nemala by sa hra odohrávať na javisku alebo inom vyvýšenom priestore. Hranie rolí by sa mohlo zmeniť na zábavné divadelné predstavenie, alebo by sa herci mohli cítiť pred publikom nepríjemne (herci a pozorovatelia by mali byť na rovnakej úrovni).

Realizácia

1. Zahrievacia fáza

Najmä v práci s mládežou stojí vždy pedagogický personál pred výzvou, ako čo najlepšie zabezpečiť dynamiku skupiny a spoluprácu medzi zúčastnenými hercami. Čas dospievania sa vyznačuje sociálnymi zmenami ako "všetko je trápne", ostýchavosť pred skupinou či naopak pocit "ja som tu najdôležitejší". Preto je dôležité, aby sa pedagóg snažil navodiť otvorenú komunikáciu a kolegiálne správanie medzi účastníkmi. Pre vzájomné zahanbovanie, vysmievanie či urážky tu nie je miesto. Nikto z členov skupiny by nemal mať strach z vylúčenia.

Ešte pred samotnou prípravou a odohraním hry môže byť veľmi prospešné uvoľniť atmosféru v skupine jedným alebo viacerými zahrievacími cvičeniami (pozri časť Cvičenia k zahrievacej fáze).

Ak ide o skúsenú skupinu, ktorá má už za sebou viacero hraní rolí a navyše sa jej členovia vzájomne dobre poznajú, príp. v skupine vládne kolegiálna spolupráca, môžeme zahrievacie kolo skrátiť alebo dokonca úplne vynechať.

Pri skupinách, ktorej členovia sa poznajú len letmo alebo sa nepoznajú vôbec, sa odporúča začať zahrievacími cvičeniami, konkrétne zoznamovacími hrami.

2. Prípravná fáza

Po uvoľnení atmosféry a lepšom spoznaní sa začína prípravná fáza hrania rolí. Aby sme účastníkov uviedli do situácie, použijeme nejaký názorný prípad. Môžeme ho napr. nahlas prečítať alebo nechať skupine čas na jeho prečítanie, prehrať video, ak máme nejaké k dispozícii (pozri Námety).

Po tom, čo sa skupina oboznámi s dejom, odporúčame vyčleniť čas na prediskutovanie situácie, aby mohli účastníci klásť otázky. Následne môže pedagóg rozdeliť deti na menšie skupiny, ktoré po 10-minútovej príprave znázornia/zahrajú každá kúsok z popisovaného prípadu. Týmto spôsobom získajú prvý kontakt s kontextom, zapojenými postavami a ich myšlienkami a pocitmi. Ak to časový rámec nedovoľuje alebo by to pre danú zostavu nebolo osožné, môže sa po názornom prípade a krátkej diskusii prejsť rovno k príprave hrania rolí. Na to je nutné, aby režisér jasne stanovil, čo presne bude treba hrou znázorniť. Ponúkame vám dva varianty, pri ktorých je možné materiály rôzne obmieňať. Môžete sa tiež rozhodnúť, či si kartičky s úlohami vyrobíte sami alebo spolu s deťmi.

Hra sa môže začať.

3. Fáza hry

Režisér zaháji hru tak, že všetkých jasne a zreteľne privíta na pojednávaní/konferencii (uvedie tiež presné miesto a čas).

Príklad: "Srdečne vás vítam na súdnom pojednávaní na okresnom súde v Trnave. Je pondelok poobede a bude sa prejednávať vec ... ."

Potom odporúčame uviesť do hry jednotlivých hercov a aj skupinku pozorovateľov/publikum. To môže režisér urobiť podaním ruky a pozdravom po mene (vrátane funkcie, ktorú herec zastáva). Alternatíva: položiť ruku na plece predstavovaného herca.

Úvod do jednotlivých rolí môže prebiehať nasledovne: "Vítame nášho predsedajúceho sudcu/sudkyňu pána/pani ... a prísediacich pána/pani... . Prítomný je tiež ... ."

Herci začnú hrať. Režisér do hry nezasahuje, okrem prípadov, kedy skupina v kritických situáciách potrebuje pomôcť cielenými otázkami, alebo keď potrebuje pomoc niektorý z hercov. Popritom by ste mali sledovať čas. Keď zbadáte, že scéna stratila iskru, prejdite k ďalšej scéne, príp. hru ukončite.

4. Záverečná fáza

"Srdečná vďaka za vaše skvelé herecké nasadenie, vitaj naspäť, ........ (každého oslovte po mene)."