Späť na obsah

Ako správne viesť rozhovor

Dialógy na praktické zhrnutie hlavných teoretických poznatkov

Kontrolný zoznam:

Jedným z hlavných znakov kyberšikany je väčší počet zúčastnených osôb. Okruh divákov nie je priestorovo obmedzený.

Preto treba dodržať nasledovné zásady:

  • Dať osobe, ktorá hľadá pomoc, na vedomie, že nie je sama. Spoločne si prejsť, kto z jej sociálneho okolia môže stáť po jej boku.
  • V prvom rozhovore objasniť, že na urážky atď. sa nemá nikdy reagovať.
  • Zaistiť dôkazy napr. pomocou snímky obrazovky.
  • Informovať školu (ako možné "miesto činu").
  • Preveriť právne prostriedky.
  • V prípade potreby zapojiť políciu.
  • Požiadať o pomoc so zmazaním obsahu cez nahlasovací formulár na: http://stopline.sk/sk/nahlasovaci-formular/

Prípad sextingu

Do akej miery sú sociálne médiá súkromné?

Andrej (16) a Jana (15) sú pár. Chodia každý do inej školy, nevidia sa denne a o to viac spolu flirtujú cez sociálne siete. Posielajú si svoje fotografie spolu s erotickými textami. Obaja sú veľmi zaľúbení a fotografie, ktoré im prídu, zdieľajú s "blízkymi priateľmi". Medzi nimi je však aj jeden, ktorý by chcel chodiť s Janou. Chce Andreja nahnevať a prepošle tieto flirtovacie scény – a nie len tie – ďalším kamarátom.

Sexting = "sex" a texting" – vzájomné posielanie intímnych fotografií s textami

Predchádzajúce udalosti

16-ročnému Andrejovi, ktorého ešte pred rokom považovali za neatraktívneho, sa konečne stal v škole populárnym. Zrazu sa oňho zaujímajú všetci, aj 15-ročná Jana.

Obaja sú až po uši zaľúbení a aj po škole trávia veľa času spoločne na internete. Flirtujú spolu a posielajú si svoje fotografie spolu s erotickými textami. Obaja sú veľmi zaľúbení a fotografie, ktoré im prídu, zdieľajú s "blízkymi priateľmi". Medzi nimi je však aj jeden, ktorý by chcel chodiť s Janou. Chce Andreja nahnevať a prepošle tieto flirtovacie scény – a nie len tie – ďalším kamarátom.

Andrej je v šoku, keď sa dozvie o podlosti svojho kamaráta. Našiel svoje a Janine erotické fotografie zverejnené na internete a doplnené zábavnými komentármi. Ale to nie je všetko. Popri týchto fotografiách nájde aj svoje staršie fotky, ktoré ukazujú, ako vyzeral predtým. Pod nimi si Andrej prečíta o sebe tie najodpornejšie komentáre. Andrejovi je hrozne. Jana ho už nechce nikdy vidieť, jeho kamarát ho zradil, v škole si ho už opäť doberajú, je sám, a preto už takmer nechodí do školy. Je zúfalý a nevie čo ďalej.

O mesiac neskôr

Andrej už celú situáciu ďalej neznesie a obráti sa na psychologické poradenstvo na svojej škole. Dúfa, že sa mu dostane podpory.

1. Nadviazanie kontaktu

Andrej zaklope na dvere.

Poradkyňa:
"Poď ďalej! Moje meno je Katarína. A ty ako sa voláš?" pozdraví Andreja školská psychologička a vyzve ho, aby sa posadil.
Andrej:
"Volám sa Andrej."
Poradkyňa:
"Čo môžem pre teba urobiť?"
Andrej:
"Ja už neviem ako ďalej... cítim sa tak sám."
Poradkyňa:
"Nedarí sa ti, hm?"

Andrej smutne pokrúti hlavou.

Poradkyňa:
"Veľa vecí nejde v živote ľahko. Tušíš, čo je to u teba?"

Andrej potlačí slzy.

Poradkyňa:
"Andrej, mne môžeš dôverovať! ... Som zaviazaná k mlčanlivosti. Všetko, s čím sa mi tu zdôveríš, ostane v tejto miestnosti."
Andrej:
"Je toho tak veľa... Bolí ma to, som smutný... sklamaný... a vlastne úplne zmätený...!"
Poradkyňa:
"Z akého dôvodu? (...)" alebo "Kto v tebe vyvolal takéto pocity?"
Andrej:
"Môj najlepší kamarát."
Poradkyňa:
"Rozumiem. To pre teba musí byť veľké sklamanie."
Andrej:
"Áno."
Poradkyňa:
"Chceš mi o tom porozprávať?"

2. Fáza vysvetľovania

Andrej sa cíti lepšie a začína rozprávať: o svojej minulosti, o ťažkostiach, ktoré mával v škole, keď ho kvôli jeho výzoru nechceli ostatní prijať, o tom, ako chcel mať priateľku a byť normálny chalan, o Jane, o svojom kamarátovi (...).

Poradkyňa:
"Si veľmi sklamaný a veľmi zranený. Svojmu kamarátovi si dôveroval. A nechápeš, prečo to urobil, však?"
Andrej:
"Áno, ako mi to len mohol urobiť..."
Poradkyňa:
"Už si sa s ním o tom rozprával?"
Andrej:
"On sa mi vyhýba..."

Fáza vysvetľovania môže trvať dlhšie, pokým sa nepreberú všetky relevatné osoby, nedosadia na svoje miesto v príbehu a pokým psychologička nezíska komplexný obraz o všetkých zúčastnených.

Poradkyňa:
"Je pekné, že mi dôveruješ a že si mi to všetko porozprával. Veľa sa toho prihodilo."
Andrej:
"Čo mám teraz robiť?"

3. Hlavná fáza

V tejto fáze kladie psychológ otázky, ktoré Andreja navedú na riešenie. Andrej pozná sám seba najlepšie a pomocou otázok ho psychológ opatrne navedie na možné riešenia a perspektívy.

Poradkyňa:
"Čo by si si predstavoval, že by ti pomohlo cítiť sa dobre?"
Andrej:
"Aby to bolo také ako predtým... než sa to všetko stalo. Chcel by som zasa normálne chodiť do školy."
Poradkyňa:
"Čo by sa muselo stať, aby si mohol opäť chodiť do školy?"
Andrej:
"To neviem presne. Musel by som o tom popremýšľať. Môžem prísť niekedy znovu?"
Poradkyňa:
"Samozrejme. Dohodneme si druhý termín a medzitým budeš mať dosť času, aby si si to premyslel."

4. Rozlúčka

Poradkyňa:
"Potrebuješ z mojej strany niečo objasniť, než sa opäť stretneme?"
Andrej:
"Ani nie, som rád, že som o tom niekomu povedal."
Poradkyňa:
"Rozprávali sme sa teraz viac ako hodinu a dosť si o všetkom popremýšľal. Čo povieš na to, že by sme sa opäť stretli v stredu? Rada si pre teba nájdem hodinku čas."
Andrej:
"V stredu nemôžem."
Poradkyňa:
"V ktorý deň sa ti dá prísť?"
Andrej:
"Nuž, vo štvrtok, ale už o druhej, ak sa vám dá. Neskôr radšej nie, to by bolo nápadné."
Poradkyňa:
"Dobre, Andrej, to sa mi hodí. Takže sa uvidíme vo štvrtok o druhej poobede. Tu máš moju vizitku, keby sa niečo zmenilo."

V tomto príklade sa ukázalo, že je nutných viac sedení a teraz sa celý proces ešte len začal. Andrejova dôvera k poradkyni ešte nie je stabilná a on by v žiadnom prípade nechcel, aby niekto zistil, že poprosil niekoho o radu. Napriek tomu mu rozhovor dobre padol, inak by si nedohodol ďalší termín a ostalo by len pri jednom sedení. Dospievajúci vnímajú veci veľmi citlivo a zľaknú sa, keď cítia, že ich žiadosť neberú vážne.

Na druhom sedení pôsobí Andrej uvoľnenejšie. Je rád, že sa môže s niekým rozprávať o svojom probléme. Cíti, že ho berú vážne. Skutočnosť, že sa niekomu zveril so svojím problémom, ho naladila optimistickejšie a je si istejší, že sa jeho situácia môže vyriešiť. Veľmi pritom pomáhajú časové odstupy medzi sedeniami. Andrej sa necíti byť pod tlakom a môže si aj sám určiť, aké kroky by boli pre neho dobré. Pre dospievajúceho človeka je veľmi dôležité ostať nezávislý a vyzerať "cool". Cíti, že je tu na správnom mieste.

Poradkyňa:
Je pekné, Andrej, že si dodržal náš termín. Pôsobíš na mňa uvoľnenejšie. Čo sa medzičasom prihodilo?
Andrej:
"Som rád, že sem môžem prísť a porozprávať sa s vami o tom."
Poradkyňa:
"Kto by ťa ešte mohol podporiť? Povedal si rodičom, čo sa stalo?"
Andrej:
"Nieee, netrúfam si. Oni by sa hneď obrátili na rodičov mojich spolužiakov. A v škole by sa zo mňa smiali ešte viac."
Poradkyňa:
"Rozumiem. A premýšľal si o tom, čo by sa muselo stať, aby si mohol opäť normálne chodiť do školy?"
Andrej:
"Áno... asi Jana? Keby som sa s ňou porozprával?"
Poradkyňa:
"Ako by mal tento rozhovor prebiehať?"

Túto otázku možno dobre skombinovať s otázkou o zázraku. Pri predstavovaní si takéhoto zázraku si mladí môžu vytvárať svoj život, pretože majú predstavu, ako by ich život mohol vyzerať. Pocit, že môžu ďalej žiť svoj život a venovať sa normálnym, každodenným aktivitám, im dodá enormnú silu.

Poradkyňa:
"Predstav si, že v noci, kým si spal, sa stal zázrak a tvoj problém, ktorý ťa sem priviedok, je vyriešený, len tak." (Lusknúť prstami.) "Ako teraz prebieha tvoj rozhovor s Janou?"

Počas ďalších sedení si Andrej začína viac a viac dôverovať. Zároveň získava odvahu porozprávať sa o svojom probléme s rodičmi a neskôr aj s Janou. Vzájomná dôvera sa stáva rozhodujúcim faktorom, vďaka ktorému môže opäť chodiť do školy. Pomaly sa jeho život vracia do normálu a Andrej verí, že sa znormalizuje aj vzťah k spolužiakom.

Rozlúčka

Poradkyňa:
"Čo ešte môžem pre teba urobiť?"
Andrej:
"Môžem prísť znovu, keby som vás potreboval?"
Poradkyňa:
"Určite! Aj keď ma nebudeš potrebovať, budem rada, ak o tebe budem počuť, ako sa ti darí."
Andrej:
"Ďakujem. Dovidenia!"
Poradkyňa:
"Dovidenia, Andrej."

Prípad pózovania

Budeš vďaka fotografiám na sociálnych sieťach obľúbenejší a slávny?

16-ročná Anna sa zaľúbila, jej priateľ (17) sa s ňou však rozišiel. Anna je zúfalá, ostala jej len bolesť z nešťastnej lásky. Jej kamarátky ju utešujú, načúvajú jej (v tom lepšom prípade) a pomáhajú jej po tejto bolestnej skúsenosti. Zrazu jej však expriateľ napíše: "Chýbaš mi, tvoje telo, náš sex. Môžeš sa odfotiť nahá a poslať mi tú fotku?

Chcem s tebou opäť chodiť." Anna fotografiu pošle. Bohužiaľ to jej expriateľ nemyslel vážne a minútu na to príde fotografia na mobil všetkým jej kamarátkam.

Pózovanie – prezentovanie sa v provokujúcich pózach

Predchádzajúce udalosti

16-ročná Anna sa zaľúbila, jej priateľ (17) sa s ňou však rozišiel. Anna je zúfalá, ostala jej len bolesť z nešťastnej lásky.

Jej kamarátky ju utešujú, načúvajú jej (v tom lepšom prípade) a pomáhajú jej po tejto bolestnej skúsenosti. Zrazu jej však expriateľ napíše: "Chýbaš mi, tvoje telo, náš sex. Môžeš sa odfotiť nahá a poslať mi tú fotku? Chcem s tebou opäť chodiť." Anna fotografiu pošle. Bohužiaľ to jej expriateľ nemyslel vážne a minútu na to príde fotografia na mobil všetkým jej kamarátkam.

1. Nadviazanie kontaktu

Niekoľkokrát týždenne navštevuje Anna mládežnícke centrum.

Sociálny pedagóg:
"Ahoj, Anna, vyzeráš tak zarmútene, je to tak?"
Anna:
"Nie, len sa nudím."
Sociálny pedagóg:
"Nudíš?"
Anna:
"Áno."
Sociálny pedagóg:
"Zahráme sa nejakú hru?"
Anna:
"Nie, nemám chuť."

Do dverí vojde iné dievča a Anna sa preľakne. Nechce, aby ju videli, a otočí sa.

Sociálna pedagogička si to všimne, opäť príde k Anne, položí jej ruku na plece a povie: "Ten svet vonku je hrozný, však?"

Anna sa rozplače.

Sociálna pedagogička ju utešuje a Anna začne rozprávať.

2. Fáza vysvetľovania

Anna porozpráva zo svojho pohľadu, čo sa stalo.

Sociálny pedagóg:
"Rozumiem, hanbíš sa, pretože tvoje fotografie videli aj spolužiačky. Hneváš sa na svojho expriateľa, že sa tak podlo zachoval. A cítiš sa vylúčená. Je tak?"
Anna:
"Áno. A neviem, s kým by som sa o tom mala porozprávať. Za rodičmi ísť nemôžem. Tak veľmi sa hanbím. Ani v škole sa už nemôžem ukázať."

Anna plače... Sociálna pedagogička ju nechá vyplakať sa.

Sociálny pedagóg:
"Tvoj priateľ porušil právo na vlastnú podobizeň. To je trestný čin a dotyčného to bolí. Nemôžem zmeniť, čo sa raz stalo, ale môžem ti pomôcť rozhodnúť sa, čo ďalej. Chceš?"
Anna:
"Áno."

3. Hlavná fáza

Sociálny pedagóg:
"Čo by sa muselo stať, aby si opäť šla do školy?"
Anna:
"Neviem. Mám strach, že ma všetci vysmejú, a hanbím sa."
Sociálny pedagóg:
"To veľmi dobre chápem. Máš nejakú obľúbenú rozprávku?"
Anna:
"Áno."
Sociálny pedagóg:
"Akú?"
Anna:
"Šípková Ruženka."
Sociálny pedagóg:
"Ktorú rolu by si najradšej prijala?"
Anna:
"Krovie z ruží, za ktorým Šípková Ruženka spí. Pretože tam je v bezpečí."
Sociálny pedagóg:
"Chcela by si byť tým krovím alebo Šípkovou Ruženkou v bezpečí?"
Anna:
"Šípkovou Ruženkou v bezpečí."
Sociálny pedagóg:
"Šípková Ruženka toto bezpečie opustila, keď sa na pravom mieste v pravý čas objavil princ. Ja síce nie som princ, ale som v správny čas na správnom mieste. Môžem prísť do školy a porozprávať sa s tvojimi spolužiakmi?"
Anna:
"A ja?"
Sociálny pedagóg:
"Ty zajtra ostaneš doma s rodičmi."
Anna:
"Och bože, s rodičmi?"
Sociálny pedagóg:
"Áno, prečo nie?"
Anna:
"Pretože... ja sa tak hanbím."
Sociálny pedagóg:
"Z čoho máš strach?"
Anna:
"Že mi budú klásť trápne otázky."
Sociálny pedagóg:
"Mohli by sme tvojich rodičov poprosiť, aby to najbližšie dva týždne nerobili. Čo myslíš?"
Anna:
"S tým nebudú súhlasiť."
Sociálny pedagóg:
"Dokážeš predpovedať budúcnosť? Potom mi predveď niečo zo svojich schopností, aj ja by som to chcela vedieť."
Anna:
"Nie, ale jednoducho to viem."
Sociálny pedagóg:
"Ako to vieš, už si to niekedy skúsila?"
Anna:
"Nie."
Sociálny pedagóg:
"No vidíš, tak to skúsme! Pôjdem s tebou a podporím ťa. Zavolám k vám domov a poprosím rodičov, aby si tu smela ostať, kým nepôjdem ja domov. Keď prídeme k vám, poprosíme ich o dohodu, že ti najbližších 14 dní nebudú klásť žiadne trápne otázky. Zajtra smieš ostať doma, ale pod jednou podmienkou."
Anna:
"Akou?"
Sociálny pedagóg:
"Neodpovedaj zajtra ani na jednu jedinú správu, nech príde od hocikoho."
Anna:
"Okej."

95 % rozprávok ponúka pozitívne riešenia s týmto posolstvom: Život sa dá zvládnuť aj v ťažkých podmienkach a napriek konfliktom. Nezáleží na tom, či je niekto bohatý alebo krásny. Je to dobro, vývoj a potenciál v každom človeku, čo sa ráta.

Obľúbené rozprávky sú často kľúčom k vlastnému životopisu a tým aj k nadobudnutiu odvahy – pre deti a dospievajúcich.

V Anninom prípade to chcelo veľa odvahy, vyjsť s hanbou na svetlo. Preto sme tu na dodanie odvahy použili rozprávku. Ďalej sa v tomto dialógu ukáže, že je často potrebná pomoc z viacerých zdrojov.

Ďalší priebeh

Ešte v ten večer informovala sociálna pedagogička políciu a písomne sa obrátila na centrum pre sťažnosti.

Nasledujúci deň prebehla triednická hodina za prítomnosti učiteľa, žiakov a školského sociálneho pedagóga.

  • Metódy: hranie rolí, skupinová práca, samostatné rozhovory s Anninými kamarátkami
  • Výsledky:
    • Všetci žiaci, za prítomnosti učiteľa, vymazali fotografiu z mobilu.
    • Žiaci sa spoločne dohodli, že sa budú k Anne správať priateľsky a s rešpektom.
    • Boli definované pravidlá, ako sa jeden k druhému správať.

Po jednodňovom vynechaní školy bola Anna opäť prijatá kolektívom. Trvalo ešte 5-7 dní, kým sa školský život vrátil do starých koľají. Rodičia dodržali dohodu, že jej nebudú klásť trápne otázky a ako rodina poskytli Anne potrebnú ochranu.

O niekoľko dní Anna porozprávala rodičom, čo sa stalo.

Prípad groomingu

Vieš, kto je skutočne na druhej strane?

14-ročná Lilly má na Facebooku veľmi odvážny profil. Na internete sa stretne s Phillipom (údajne 16 rokov), ktorý sa tvári ako jej starostlivý priateľ. V skutočnosti sa však volá Hans-Peter a má 35 rokov. Načúva jej a Lilly mu stále viac dôveruje. Posiela jej komplimenty, ona konečne získala pozormosť a cíti sa istejšie. "Phillip" požiada Lilly o fotografiu. Vymieňané fotografie a správy sa stávajú stále intímnejšími a požiadavky sa zvyšujú. Medzičasom Lilly prezradila Phillipovi svoje osobné údaje a on by ju chcel navštíviť, pretože jeho cieľom je sexuálne ju využiť.

Grooming – nadväzovanie kontaktov cez internet za účelom sexuálneho zneužitia

Predchádzajúce udalosti

14-ročná Lilly má na Facebooku veľmi odvážny profil. Na internete sa stretne s Phillipom (údajne 16 rokov), ktorý sa tvári ako dobrý priateľ. V skutočnosti sa však volá Hans-Peter a má 35 rokov. Načúva jej a Lilly mu stále viac dôveruje. Posiela jej komplimenty, ona konečne získala pozormosť a cíti sa istejšie. "Phillip" požiada Lilly o fotografiu. Vymieňané fotografie a správy sa stávajú stále intímnejšími a požiadavky sa zvyšujú. Medzičasom Lilly prezradila Phillipovi svoje osobné údaje a ten trvá na tom, že ju navštívi.

Dohodnú sa, že sa stretnú u Lilly doma. Nečakane ju však príde navštíviť aj jedna kamarátka, a tak keď "Phillip" zazvoní, nie je Lilly sama doma. Ten okamžite odchádza, pretože jeho cieľom bolo Lilly sexuálne využiť. Hneď jej na čete vynadá a tlačí na ňu, aby sa stretli opäť.

Lilly s týmto prudkým výbuchom hnevu a nadávkami nerátala a je úplne frustrovaná. Nepotrebuje ďalší stres kvôli kamarátovi, ktorý jej doteraz tak dobre rozumel a s ktorým preberala tak intímne veci. Okrem toho vyzeral inak, oveľa staršie, než popisoval na internete. Lilly totálne zneistela, rodičom sa však zveriť nechce, tí jej aj tak v poslednom čase vôbec nerozumejú. Netrúfa si však ani ostávať sama doma. Keď je už Phillipov nátlak príliš veľký, začína tráviť viac času v mládežníckom centre než v škole. Jeden z pedagógov si to všimne, a preto sa jej prihovorí.

1. Nadviazanie kontaktu

Pedagóg:
"Ahoj, Lilly, je pekné, že k nám chodíš tak často. Páči sa ti tu?"
Lilly:
"Ale áno..."
Pedagóg:
"Dnes tu ešte takmer nikto nie je, chceš sa poprechádzať?
Lilly:
"Hmm, neviem..."
Pedagóg:
"Čo by si chcela robiť?"
Lilly:
"Neviem, všetko je nanič..."
Pedagóg:
"Naozaj všetko?"
Lilly:
"Áno, nikomu sa nedá veriť..."
Pedagóg:
"Áno, niekedy sa človek v druhých ozaj sklame. Občas v niekom, od koho by to najmenej čakal. Poznáš to, keď už nevieš, čo robiť?"
Lilly:
"Presne, nikto mi nerozumie, všetci ma len využívajú a vy tiež nič neviete."
Pedagóg:
"Správne. Ani ja neviem všetko, ale ak potrebuješ môj názor alebo niekoho, kto ťa vypočuje – som tu."
Lilly:
"To som si myslela aj minule! A ani vám nemôžem veriť!"
Pedagóg:
"Dobre, ale mňa predsa poznáš. Vídavaš ma tu rozprávať sa aj s ostatnými. Počula si niekedy, že by som niekoho ohováral?"
Lilly:
"Nie."
Pedagóg:
"Takže čo, dáš mi šancu? Môžeme sa to pokúsiť vyriešiť spoločne. Keď budeš mať z toho zlý pocit, môžeš rozhovor kedykoľvek prerušiť."

Lilly premýšľa a váhavo, kúsok po kúsku, začne popisovať, v akej situácii sa ocitla.

2. Fáza vysvetľovania

Lilly:
"Ja som taká hlúpa, doma mám len stres a keď konečne nájdem niekoho, s kým sa môžem porozprávať..."
Pedagóg:
"Zato predsa nie si hlúpa. Čo bolo na rozprávaní sa s ním také skvelé?"
Lilly:
"Bol taký sladký a písal mi také pekné veci. On jediný mi rozumel a ja som mu porozprávala o sebe toľko vecí a ešte som mu poslala aj fotky! Nikdy by som neverila, že ma oklame. Teraz ma prenasleduje, vie, kde bývam a ja sa sama doma bojím. Okrem toho je starý."
Pedagóg:
"Okej, rozumiem, takže on nielen zranil tvoje pocity, ale ešte sa ti aj vyhráža?"
Lilly:
"Presne, a moja kamarátka sa ma stále pýta, kto to bol, čo jej mám povedať? Veď by sa mi smiala. A ja som jej rozprávala, akého mám milého priateľa, ktorému na mne naozaj záleží. Nie ako majú tie hlupane, môj nie je taký tupý a detinský."
Pedagóg:
"Myslíš si, že ťa kamarátky budú mať za hlúpu?"
Lilly:
"Jasné, že áno! Čo si myslíte. Veď som sa aj dosť predvádzala."
Pedagóg:
…
Lilly:
…

Fáza vysvetľovania môže trvať rôzne dlho.

Lilly si s pedagógom dohodla ďalší termín a rada by vedela, čo robiť. Sama si so svojím problémom neporadí.

Krátky náhľad do druhého sedenia (hlavná fáza):

…

Lilly:
"Myslíte, že sa všetko zasa zlepší?"
Pedagóg:
"Čo by sa malo zlepšiť, Lilly?"
Lilly:
No, že ma ten muž nechá na pokoji, že sa budem môcť porozprávať s rodičmi, že ma nebudú mať všetci za úplného idiota.
Pedagóg:
"Čo by robili tvoji rodičia, keby sa o tom mužovi dozvedeli?"
Lilly:
"Tých by porazilo! A hneď by mi vzali mobil a zakázali by mi internet!"

V hlavnej fáze môže byť rozhodujúce, aby mali dospievajúci čas na odpoveď. Podnietime tým myšlienkový proces a mladí sami prídu na spôsob riešenia. Najskôr slovne vyjadria, akú reakciu očakávajú od jednotlivých osôb. Ak pedagóg v tomto príklade chvíľu počká a dá Lilly čas, môžu nasledovať aj ďalšie úvahy.

Lilly:
"No áno, a asi sa ma budú pýtať, kto to je a či mi niečo urobil..."
Pedagóg:
"Možnože si len robia o teba starosti?"
Lilly:
"Asi mi urobia scénu alebo zavolajú políciu. Mne je to všetko také trápne!"

Tu je zoznam ďalších otázok, ktoré možno položiť v hlavnej fáze:

  • Čo by sa stalo, keby si na toho muža podala trestné oznámenie?
  • Čo by sa stalo, keby si svojim kamarátom porozprávala, čo sa stalo?
  • Myslíš, že tvojim kamarátkam sa už niekedy stalo niečo podobné?
  • Čo by si mohla urobiť, aby sa to už nikdy neopakovalo?
  • Keby si o tom nemusela rozprávať sama, je niekto, koho by si rada mala ako podporu?
  • Keby si si mohla vybrať, kto by to bol?

V tejto fáze je rozhodujúce, aby Lilly sama prišla na to, že to nieje žiadna nevinná príhoda a že ona na ňom nenesie vinu. Ide tu o trestný čin – je veľmi dôležité podať na polícii trestné oznámenie! Lilly potrebuje podporu a ochranu v rodičovskom dome, v kruhu priateľov a v škole.

Späť Ďalej
Späť na začiatok