Späť na obsah

Hranie rolí

Metódy
Ako uviesť nové témy v tréningových moduloch

Základné pedagogické zásady

Učiaci sa majú kadžý rôznu úroveň vedomostí a rôzne skúsenosti s problematikou kyberšikany, sextingu, groomingu, pózovania atď.

Z toho dôvodu treba informácie a tréningové materiály pripraviť čo najjednoduchšie a so zameraním na praktické príklady. Tak deti/mladí dosiahnu základnú úroveň, na ktorej môžu všetci ďalej stavať. Abstraktné konštrukcie či prehnane odborné informácie nemajú želaný efekt, naopak vedú k demotivácii, odporu a od začiatku sťažujú učenie. Preto treba pri plánovaní a úvode do problematiky vždy dodržať nasledovné body (porov. Palank 2012: 27ff):

  • Čo je pre učiaceho sa naozaj (najviac) dôležité?
  • Čo je bezpodmienečne nutné?
  • Čo možno vynechať?
  • Kedy (na akej úrovni) sa začínam hanbiť za výsledky tréningu? (Túto hranicu nemožno prekročiť.)

Pri plánovaní tréningových jednotiek sa dobre osvedčili Komenského didaktické zásady:

  • od blízkeho k vzdialenému
  • od ľahkého k ťažkému
  • od jednoduchého k zložitému
  • od známeho k neznámemu

Úvod a priebeh tréningu

Úvod tréningu je pre úspešné spracovanie témy veľmi dôležitý. Musí v prítomných vzbudiť zvedavosť a záujem o tému, osviežiť ich predchádzajúce skúsenosti a poznatky a informovať ich o tom, čo bude nasledovať (porov. Meyer 1994: 122). Treba však dávať pozor, aby úspech tejto časti nespočíval iba v motivačných trikoch. Nesplnenie očakávaní môže totiž rýchlo viesť k sklamaniu a k odporu pokračovať. Z toho dôvodu je vhodné osvojiť si viaceré metódy, ktoré však treba upraviť individuálne pre každú jednu tému.

Pre celkový transfer poznatkov však nie je dôležitý iba úvod do tréningovej jednotky. Aj ďalšie fázy si vyžadujú starostlivé naplánovanie, aby sme dosiahli "...metodický rytmus..." (Meyer 2002).

Krok 1
V úvodnej fáze sa musí tréner postarať o to, aby všetci dostali orientačný základ k problému, ktorý sa bude preberať. Na to sa často (ale nie vždy) odporúča vedúca úloha trénera.
Krok 2
V pracovnej fáze účastníci pochopia súvislosti a význam problému. To nemožno dosiahnuť bez ich aktívnej práce. Majú tu preto vedúcu úlohu.
Krok 3
Vo fáze zbierania výsledkov by sa mal tréner s účastníkmi porozprávať o tom, čo z práce na tejto téme vyplynulo a ako bude práca pokračovať. Okrem toho by si mali precvičiť a prípadne aj aplikovať novozískané poznatky a zručnosti. Vedúcu úlohu má tréner spoločne s učiacimi sa.

Zdroje Kiper, H./ Meyer, H. / Topsch, W.: Einführung in die Schulpädagogik. Berlin 2002, S. 109-121

Metódy a formy úvodu k novej téme

Existujú rozličné prístupy k tomu, ako uviesť v skupine novú tému. Jedným z najdôležitejších predpokladov je však oboznámiť sa s cieľovou skupinou. Až potom môžeme prejsť k plánovaniu a prípravám. V ďalšom texte je predstavených niekoľko príkladov metód, ako aktívne uviesť tému. Pre každú vybranú metódu si môžete zvoliť iný prípad (pozri Námety - Prípady zo sveta).

Koláž je veľmi kreatívnym spôsobom, ako uviesť novú tému. Pred začatím prác na koláži dostanú účastníci (deti/mládež) stručné informácie k téme kyberšikana (tréner urobí krátku prednášku, max. 10 minút):

  • Čo je to kyberšikana
  • Koho sa môže kybernetické šikanovanie týkať?
  • Kde prebieha kyberšikana?
  • V čom spočíva nebezpečenstvo?

Postup

  • V ďalšom kroku sa žiaci (v prípade potreby) oboznámia s metódou koláže (vystrihovanie obrázkov a titulkov z novín a časopisov a následné zostavenie jedného veľkého obrázka).
  • Potom sa účastníci rozdelia na malé skupinky (po 4-6), ktoré budú vyrábať koláž na danú tému/problém.
  • Po dokončení koláží by mala nasledovať krátka diskusia v skupinkách. Počas nej sa prítomní rozprávajú o tom, čo spoločná koláž vypovedá a aké pocity a pohnútky ich viedli k jej vytvoreniu. Účastníci sa tak postupne naladia na tému a zároveň dostanú priestor na úvahy.
  • Poznámka: V diskusii dajte pozor na to, aby ste s mládežou prebrali nielen obsah pojmu, ale aj možné príčiny a následky.
  • Hotové koláže sa následne vyvesia na viditeľné miesto.

Potrebný materiál sa odvíja od počtu účastníkov a od veľkosti jednotlivých skupiniek:

  • pripraviť prednášku: Úvod na cyberhelp.eu
  • príp. počítač a projektor na premietanie filmu (pozri Námety)
  • papier na plagát (veľkosť min. A2)
  • časopisy, noviny, magazíny...
  • nožnice, lepidlo

Správa z časopisu – príklad sextingu

Účastníci dostanú novinový článok (Námety), popisujúci prípad sextingu. Tréner dá všetkým čas, aby si článok sami prečítali. Potom moderuje skupinový rozhovor, ktorý sa venuje jednotlivým odsekom. Účastníci majú možnosť opísať svoj pohľad na jednotlivé body (pozadie udalosti, názory, skúsenosti).

Poznámka:

Pri rozhovore dbajte na to, aby ste popri vysvetlení pojmu načrtli s mládežou aj možné príčiny a následky.

Potrebný materiál sa odvíja od počtu účastníkov a od veľkosti jednotlivých skupiniek:

  • článok z časopisu, napr. z našich námetov
  • kópie článku

Brainwriting – príklad na kybernetické prenasledovanie

Na začiatku tréningu sa prejedná fiktívny prípad (Námety) kyberšikany z pohľadu obete (text na projektore, video...). Následne dostane každý jeden hárok bieleho papiera (A4),

Postup

  • Na trénerovu podnetnú otázku (napr. Aké môže mať kybernetické prenasledovanie príčiny?, Ako môžem pomôcť obeti kybernetického prenasledovania?, Ako môžem predchádzať kybernetickému prenasledovaniu?) začnú všetci účastníci písať svoje myšlienky na papier vo forme odrážok.
  • Po asi piatich minútach položia všetci svoje papiere do stredu miestnosti. Každý si vezme papier niekoho iného a prečíta si jeho nápady/názory, inšpiruje sa a dopíše na tento papier ďalšie nápady či podnety.
  • To možno opakovať viackrát.
  • Na záver sa výsledky zozbierajú na tabuli a spoločne sa prediskutujú.

Potrebný materiál sa odvíja od počtu účastníkov a od veľkosti jednotlivých skupiniek:

  • článok z časopisu, napr. z našich námetov
  • príp. počítač a projektor
  • biele papiere veľkosti A4

Písomná tvorivá dielňa - príklad na grooming

Účastníci dostanú len veľmi stručné informácie k téme grooming. Aby sme neohrozili ďalší postup, nezachádzame priveľmi do podrobností.

Postup

  • Všetci sa rozdelia na menšie skupinky (po 3-6).
  • Každá skupinka dostane veľký biely papier (ako na flipchart) a hrubé fixovky.
  • Každá skupinka sa teraz písomne vyjadrí k téme. Pokiaľ možno čo najvoľnejšie spíšu, príp. namaľujú členovia skupinky na papier svoje nápady, poznámky, asociácie, otázky a protiotázky, odpovede, môžu využiť kresby, šípky, obrázky, grafy, ilustrácie atď.
  • Po 15 minútach požiada prednášajúci účastníkov, aby mu plagát odovzdali. V pléne odprezentuje plagát každej skupinky a následne cielene upozorní na všetky dôležité vyjadrenia.

porov. "Diethelm Wahl metódy" (vyhľadajte na internete)

Potrebný materiál sa odvíja od počtu účastníkov a od veľkosti jednotlivých skupiniek:

  • príprava na krátky úvod do témy: pozri Definície pojmov
  • veľký biely papier (na flipchart a pod.)
  • hrubé fixovky

Metóda A-B-C – príklad na očierňovanie

Túto metódu možno použiť pri samostatnej práci aj pri práci v skupinách. Ďalší popis sa týka práce v skupinách.

Účastníci tréningu dostanú text, v ktorom sa píše o fiktívnom prípade očierňovania z pohľadu obete (cca pol strany A4). Potom sa rozdelia do menších skupín (po 3-4). Každá skupina dostane jeden veľký papier (na flipchart) s nápisom "očierňovanie" a hrubé fixovky. Pri každom písmene členovia skupiny spoločne vymyslia slovo, ktoré podľa nich súvisí s hlavným pojmom a začína sa na dané písmeno.

Každá skupinka by mala dostať na konci cvičenia možnosť prezentovať a odôvodniť ostatným aspoň tri zo spoločných asociácií.

Potrebný materiál sa odvíja od počtu účastníkov a od veľkosti jednotlivých skupiniek:

  • článok z časopisu, napr. z našich námetov
  • kópie prípadu
  • pripravené papiere (pozri obrázok)
  • hrubé fixovky
  • D..epression
  • E..lend
  • N..ötigung
  • I.........
  • G.........
  • R.........
  • A.........
  • T.........
  • I.........
  • O.........
  • N.........

Zdroje

  • Meyer, H. (1994): Unterrichtsmethoden. Band 2. Praxisband. Frankfurt a. M.: Scriptor
  • Palank, F. (2012): Pädagogisches Handeln in der innerbetrieblichen Ausbildung, AMS: Linz
  • Kiper, H./ Meyer, H. / Topsch, W. (2002): Einführung in die Schulpädagogik. Berlin
Späť na začiatok