Ako správne viesť rozhovor

Techniky kladenia otázok

Otázky načrtnuté v ďalšom texte ukazujú, ako sa môže vyvíjať práca zameraná na proces a zdroje. V práci zameranej na proces sa nepredkladajú žiadne hotové návrhy riešenia.

Za pomoci rôznych pomocných otázok sa začína pátranie, reflexia a konkretizovanie. Obete získajú opäť schopnosť konať, len čo sa dostanú zo súčasného stavu. Otvorenými otázkami získame od obete za krátky čas jasné a presné informácie. To vedie k nájdeniu takého spôsobu konania a myslenia, ktoré jej pomôžu úspešne zvládnuť situáciu. Nasledovné vysvetlenia sú z väčšej časti prebrané z Culley, 2011, s. 64-102, cit. v Schmid, 2013, s. 8-12.

• Parafrázovanie: poradca zopakuje výrok tými istými slovami, príp. ho formuluje ako otázku (reflexia).
• Pýtanie sa: Je niečo nejasné? Overenie reakcie komunikačného partnera (kongruencia?). Alebo, ako niekto reaguje na určitý výrok (počúvať a oznámiť). Ako na mňa pôsobí komunikačný partner: utláčaný, mlčanlivý, vysvetľuje potichu, nahlas... atď.
• Zhrnutie: zhrnúť rozhovor vlastnými slovami.
• Vysvetlenie: preveriť si - pochopil som všetko správne?
• Porovnávanie: čo je tentokrát iné ako inokedy?
• Poskytnutie spätnej väzby a motivovanie: posilnenie obete v jej konaní, poukázať na zdroje, ktoré sú k dispozícii.
• Potvrdenie: Áno, rozumiem ti. Musí to byť pre teba veľmi zlé.
• Hypotetická otázka: Robiť tak, akoby... Keby dnes v noci prišla víla a vyriešila váš problém, čo by bolo iné? Kto by si to všimol ako prvý? Takéto pozitívne fantázie o budúcnosti spojené s otázkou o zázraku pripúšťa zmeny a umožňuje urobiť prvé reálne kroky.