Sexting
Pojem sexting označuje posielanie fotografií svojho tela alebo inej osoby v erotických pózach alebo sexuálnych polohách. Najčastejšie sa tieto fotografie posielajú mobilom alebo z notebooku cez sociálne siete. Často vzniknú pôvodne fotografovaním v súkromí a následne sa z rôznych dôvodov pošlú iným. Niekto napr. môže považovať za "dôkaz lásky", keď pošle partnerovi erotické zábery.
Fotografie majú sčasti hodnotiť vlastnú osobu alebo vzbudiť dojem sexuálnej zrelosti. Mladí však zabúdajú na to, že nemajú žiadnu kontrolu nad tým, kto si fotografiu môže zobraziť. A že obrázky kolujúce po sociálnych sieťach už nie je možné úplne vymazať. To má dramatické dôsledky, pretože sa mladí opakovane musia vyrovnávať s pocitom hanby.
Pózovanie
Deti a mládež sa na sociálnych sieťach ukazujú v provokujúcich pózach, často so sexuálnym námetom. Prezentujú sa takýmito fotografiami, videami a príspevkami s cieľom pôsobiť atraktívnejšie a (sexuálne) zrelšie. Často pritom používajú popri "klasických" prostriedkoch, ako je napr. mejkap, oblečenie, aj technické pomôcky (programy na úpravu fotografií, hudba v pozadí atď.).
Grooming
Tiež kybergrooming.
Tento pojem označuje zámerné oslovovanie osôb s cieľom nadviazať sexuálny kontakt. Obeťou bývajú hlavne deti a mladiství. Páchateľ si zväčša najskôr vybuduje dôveru a potom sa pokúsi o kontakt. Dospelí používajú falošné mená, vek a iné osobné informácie, aby v deťoch vzbudili dôveru. Ide o osobitnú formu sexuálneho obťažovania, z ktorej môžu vyplynúť trestné činy ako výroba detskej pornografie (§ 368 Trestného zákona) a sexuálne zneužívanie (§ 201, § 201a, § 201b Trestného zákona).
Fackovanie pre zábavu (happy slapping)
Prvé prípady sa objavili u anglickej mládeže, pôvodne myslené ako zábava. Nemusí ísť vždy nutne o kyberšikanu, často sa však vyskytujú spolu. Dnes pod pojmom happy slapping rozumieme fyzické útoky na neznámych okoloidúcich alebo na spolužiakov, zriedkavejšie aj na učiteľov, ktoré niekto nahrá na video a zverejní na internetovom portáli. Útoky prechádzajú až do zbitia do bezvedomia alebo do znásilnenia obete. Pre školské prostredie sú príznačné skôr psychické a verbálne formy happy slappingu a vyskytujú sa čoraz častejšie. Fackovanie pre zábavu je vlastne spojením klasickej šikany s kyberšikanou. Obeť tak musí okrem prežitého násilia znášať aj hanbu a poníženie. Pri tomto druhu kyberšikany je trestné stíhanie spravidla jednoduché, pretože páchatelia sami vyrábajú a zverejňujú dôkazový materiál proti sebe.
Elektronické prenasledovanie (cyberstalking)
Elektronickým prenasledovaním označujeme dlhodobé prenasledovanie nejakej osoby vo virtuálnom prostredí. Často býva spojené s obťažovaním a vyhrážaním sa cez internet. V mnohých krajinách je (elektronické) prenasledovanie trestným činom. Na Slovensku ide o trestný čin podľa § 360a Trestného zákona. Páchateľovi hrozí trest odňatia slobody až na jeden rok.
Elektronické prenasledovanie sa vyskytuje v rôznych podobách:
- rozposielanie spamu, vírusov
- opakované obťažovane anonymnými telefonátmi, neželané esemesky, správy na čete
- sledovanie obete na sociálnych sieťach
- kontaktovanie priateľov a príbuzných dotyčnej osoby cez internet, esemesky a pod.
- tvorenie stránok s fotografiami a osobnými údajmi obete
Príčiny a motívy takéhoto konania sú tiež rôzne - od neopätovanej lásky, cez závisť až po silné negatívne pocity, ako napr. nenávisť. Páchateľom býva zvyčajne osoba, ktorú obeť pozná: bývalý partner, odmietnutý ctiteľ, kolega z práce alebo známy. Môže ísť však aj o úplne cudzieho človeka.
Očierňovanie
Očierňovanie je zámerné rozširovanie klebiet o obeti. Ak sa pri tom použjje internet alebo iný elektronický komunikačný prostriedok, považuje sa takéto konanie za jednu z foriem kyberšikany. Patrí sem šírenie nepravdivých, vulgárnych a ponižujúcich správ, prípadne fotografií či videí, posielanie alebo zverejňovanie falošných, urážlivých alebo očierňujúcich výrokov o inej osobe na sociálnych sieťach. Páchateľovým cieľom býva spravidla poškodenie dobrej povesti obete alebo zničenie jej priateľstiev a vzťahov. K možným motívom patrí napr. žiarlivosť, pomsta bývalému partnerovi a pod. Podľa štúdií sa táto forma kyberšikany vyskytuje predovšetkým u dievčat.
Psycholódovia upozorňujú v tejto súvislosti najmä na takzvaný disinhibičný efekt, stratu zábran v online prostredí. Vďaka anonymite internetu nemusí páchateľ pozerať svojej obeti do očí, chýba (spočiatku) bezprostredná spätná väzba na vlastné správanie a v dôsledku toho aj empatia a uvedomenie si miery a závažnosti poškodenia dotyčnej osoby. V online prostredí je teda jednoduchšie vyjadrovať sa nepravdivo alebo negatívne o iných ľuďoch. Keď sa dieťa stane obeťou očierňovania od spolužiakov, trpí aj po príchode domov, pretože útoky nie sú ani časovo, ani priestorovo ohraničené. Okrem toho je veľmi ťažké sa brániť, pretože nepravdivé informácie sa na internete šíria extrémne rýchlo, už po krátkom čase je nemožné zmazať úplne všetok urážlivý obsah zo sociálnych sietí.
Odhaľovanie
Podvádzanie a odhaľovanie je forma odhaľovania súkromných informácií, ktorá prebieha za pomoci falošných tvrdení. Páchateľ tu využíva dôverčivosť obete a predstierajú dôvernú komunikáciu. Potom, čo z obete vymámia dostatok súkromných informácií, zverejnia intímne veci o obeti na internete (napr. e-maily, čety alebo intímne fotografie). V najlepšom prípade je zverejnenie dôverných informácií len trápne, v horšom prípade to môže mať aj ťažké následky. Napríklad sa dostanú von negatívne výroky o dôležitých osobách, ako napr. nadriadených, alebo sa odhalí homosexualita obete, príp. intímne detaily.
Hádky v diskusiách (flame war)
Pojmom flaming označujeme všetky druhy urážania, nadávania alebo provokujúcich výrokov v internetových diskusných fórach či četoch. Zvyčajne sa tieto útoky nezameriavajú na niekoho konkrétneho. Ich cieľom je vyvolať reakciu ostatných účastníkov diskusie, najlepšie tiež urážlivú. Z toho môžu vzniknúť takzvané ohnivé diskusie (flame war), pri ktorých narastá počet nekonštruktívnych príspevkov a diskusia sa odkláňa od hlavnej témy. Ak niekto neustále reaguje na príspevky iných používateľov takouto formou, alebo ostatní účastníci ignorujú a neprimerane napádajú príspevky nejakého používateľa, môže ísť o prejav kyberšikany. Dôležitá je pri tom skutočnosť, že páchatelia majú teoreticky publikum v podobe ostatných návštevníkov diskusie. To ich v takomto konaní posilňuje, najmä vtedy, keď aktívni účastníci na jeho príspevky nereagujú. Vo väčšine diskusných fór sa flaming považuje za neželaný jav, ktorý moderátori zvyknú trestať formou výstrahy. V slabo moderovaných fórach sa môže flaming šíriť veľmi rýchlo a sťažovať diskusiu na pôvodnú tému.
Flaming sa zvykne vyskytovať aj na ironicko-humornej úrovni, predovšetkým v online hrách. Irónia je zrejmá najmä z prítomnosti dodatočných emotikonov či smajlíkov, ale aj bez nich mnohé servery takéto hádky prehliadajú ako bežné prejavy a nepovažujú ich za vyslovene rušivé.
Vylúčenie zo skupiny
Vylúčením (exklúziou) rozumieme vylúčenie jednotlivca zo skupiny. Nie je pritom rozhodujúce, či ide o skupinu v reálnom svete (v škole, športovom klube, v kruhu priateľov) alebo o skupinu na sociálnych sieťach či v online hrách (napr. skupiny na četoch, na Faceboku, v aplikácii WhatsApp). Určitá osoba je vedome vylúčená ostatnými, príp. nie je prijatá do "internej" skupiny, okruhu osôb. Často sa vyskytuje vylúčenie z kontaktov na sociálnych sieťach a ignorovanie v diskusných fórach a četoch. Medzi žiakmi sú časté prípady, kedy populárnejší spolužiaci presvedčia ostatných, aby s menej obľúbenými deťmi vôbec nekomunikovali (online alebo osobne).
Príslušnosť k skupine patrí k sociálnym potrebám každého človeka. A internetové vzťahy považujú dnešné deti a mládež za čoraz dôležitejšie, dokonca dôležitejšie než svoje skutočné medziľudské vzťahy. Z toho dôvodu znášajú najmä dospievajúci vylúčenie zo skupiny veľmi ťažko a bolestne.